Hororové príbehy, vraj skutočné udalosti z minulosti pri ktorých vás strasie strachom. Za tým všetkým nemusíte jazdiť ďaleko. Cintoríny, hrady, hrobky, strašidelné domy. Aj na Slovensku máme miesta, kde vám prejde mráz po chrbte pri pomyslení na to, čo sa kedysi na onom mieste odohralo. Naberete odvahu navštíviť ich?
Krvavé Kúpele
Svetoznáma „Lady“ Báthory sa stala fenoménom. Netreba pripomínať, že do histórie sa zapísala krvavými písmenami. Narodila sa v roku 1560 a vo svojich 15-tich rokoch sa po svadbe s Ferenczom Nadasdym presťahovala do Čachtíc. Tu sa začali všetky tie jej vražedné chúťky, pre ktoré si ju aj Guinnessova kniha rekordov zapísala ako najväčšiu masovú vrahyňu. Mala svojich prisluhovačov a údajne aj milenku Annu Darvulu, ale tie najzákernejšie vraždy vykonala vlastnoručne. Rovnako aj drastické mučenie. Nedá sa dokázať, že sa kúpala v litroch krvi mladých panien, ale všetko nasvedčuje tomu, že to bola pani sadistka. Bičovala nahé dievčatá a ukájala sa nad ich bezmocnosťou, rada zabodávala ženám do pŕs ostré ihly a na tie najcitlivejšie miesta prikladala rozpálené nástroje.
Čachtický hrad
Ak zájdete na zrúcaninu Čachtického hradu, možno okúsite na vlastnej koži mrazivý dotyk histórie. Pretože telá a nepohodlní ľudia sa strácali v priekopách okolo zámku a tečúca krv bola za múrmi hradu na dennom poriadku. Keď je niekde bolesť, utrpenie a vraždy, údajne sa hlasy zavraždených na mieste ozývajú po stáročia. A možno tu, medzi zrúcaninami, počuť aj samotnú Erzsébet, ktorá nakoniec neskočila slávne. Ostala uväznená vo vlastnom hrade, kde ju 21. 8. 1614 našli mŕtvu. Niektorí vravia, že sa utrápila, iní že ju otrávili a sú aj fámy, že umrela na nedostatok mladej krvi. Keď však z okolia hradu začali psy vyhrabávať telá mŕtvych žien, nebolo obyvateľom všetko jedno. Aj preto je toto miesto pre svoju diabolskú minulosť jedným z najtemnejších slovenských kútov.
Dom duchov
Aj na Slovensku máme svoj dom duchov, kde sa odohrávajú nevysvetliteľné záhady. Nachádza sa v obci Štiavnické bane a ozývajú sa v ňom svedkovia minulosti. Má dve podlažia a je jedným z najstarších v obci, veď viac ako 500 rokov nevydrží hociktorá stavba. Navyše tu obyvatelia údajne počas vojny ukrývali Židov a pravdepodobne z tohto obdobia pochádza aj tajná miestnosť medzi stenami. Je drobná, ale utečencom stačila. Dodnes tu má mátať, no dnešní majitelia vylučujú, že by sa tu odohrávali nadprirodzené javy. Teda okrem toho, že sa tu, zrejme kvôli hrubým múrom, strieda obrovské teplo, inokedy zas zima. Dom je však neustálym cieľom výtvarníkov, maliarov a samozrejme aj lovcov duchov. Veď čo ak sa tu predsa mihne niekto, kto by vedel vysvetliť tajomstvá päťstoročného domu do podrobností.Ani by nevadilo, že by nebol z tohto sveta.
Grófova hrobka
Pálffyho Bojnický zámok je pre mnohých zosobnením besnenia strašidelných bytostí. Nielen kvôli každoročnému festivalu duchov a strašidiel, ktorý má viac menej komerčný charakter, ale aj pre údajné Pálfiho slzy, ktoré tiekli z hrobky. Dnes sa časti zámku, kde sa nachádza sarkofág s grófom, chodí v rámci bežnej prehliadky. Pred niekoľkými rokmi z rohu ťažkého sarkofágu začala vytekať čierna tekutina. Miestne povery hovorili, že sú to grófove slzy tečúce za oltárom, ktorý bol zo zámku prevezený do Prahy. A pravdou je, že keď sa ho podarilo získať späť na zámok, záhada prestala a od grófa už nevyšla ani „slza“. Vedci síce majú svoje logické vysvetlenia, ale to majú takmer na všetko. Pravdou je, že keď do podzemia vstúpi vnímavý človek, zistí, že sa tu dejú aj veci, ktoré sa veda snaží zdôvodniť, ale nikdy ich nevysvetlí.
Vojenský cintorín
Cintoríny sú súčasťou každej malej obce, ale Nemecký cintorín vo Važci má špecifickú a neopísateľnú atmosféru. Tie zimomriavky si treba zažiť na vlastnej koži. Važec je najväčší zo šiestich oficiálnych cintorínov nemeckých vojakov, ktorí sa nikdy nevrátili domov. Zistíte to hneď ako stlačíte kovovú kľučku a vstúpite na planinu vysiatu šedastými krížmi s menami duší, ktoré vydýchli na našom území. Na 2,5 hektároch je tu viac ako 6500 padlých vojakov. Je to vcelku kultivovane upravený masový hrob a pieta tohto miesta oziaba až do špiku kostí. Všetko dotvára panoráma Tatier. Ak teda budete mať niekde cestu po E50 v smere na Poprad, nezabudnite odbočiť.